Táto dovolenka nám naozaj vyšla. Bolo nádherné počasie, Akim poslúchal... Čo viac si môžete priať... :o) Ale posledný deň to Akimovi už asi pripadalo veľmi nudné a povedal si, že tento každodenný stereotyp zmení. Išli sme na poslednú prechádzku, aby sme Akima trochu unavili, nech cestou domov spí. Tak ako každý deň, aj vtedy som ho pustila pri hoteli navoľno. A on, tak ako nikdy dovtedy, zamieril rovno k Novému Štrbskému plesu a nič ho nezastavilo. A nie, aby doň vliezol tam, kde je čistá voda... To by bolo príliš jednoduché - stačilo by po tom uschnúť a mohli by sme ísť domov. Ale on si vybral miestečko, odkiaľ sa vrátil po brucho špinavý. Potom sme museli hľadať potôčik, v ktorom sa mohol umyť. Lenže jemu sa umývať nechcelo, veď bol september a boli sme v Tatrách. Kto by dobrovoľne liezol do čistej vody? Ale nakoniec sme to nejako zvládli a celý tento príbeh sme pekne zdokumentovali :o)